13. január 2011 – 14:01 poslal rodebert

Dlho som nevedel ako sa postaviť k vývoju zaježovskej
„pospolitosti“, po 10 rokoch však už mám predstavu. Jedným
z najčistejších spôsobov ako odmytologizovať niektoré pohľady a
predsudky je zverejniť historické fakty.

Teraz teda začínam napĺňať predstavu, ktorá vznikala dlhé roky.
Začínam aj pri príležitosti vydania druhého čísla časopisu, ktorý mal
byť „O Zaježovej“ písaný „na Zaježovej“, teda nie kadejakými
individuami z pohľadu „z vonka“. Preto dostal názov
Na.o.Zaj.

Nakoľko sa to ale tomuto cenzúrovanemu médiu podarilo, sa dá posúdiť
len s dostatkom informácií, ktoré sa mi, verím, že aj s vašou pomocou,
podarí uverejniť.

Začať môžeme najnovšími článkami publikovanými vraj bez
autorizácie, o predstavení Zaježovských úspechov a perspektív Miroslavom
Kašiakom a Jurajom Hipšom na Festivale „Dych Zeme“
2010 v Šamoríne.

href=”http://www.noveslovo.sk/c/26651/Zajezova__takto_vyzera_skutocne_dobrodruzstvo_”>Zaježová:
takto vyzerá skutočné dobrodružstvo

href=”http://www.noveslovo.sk/c/26654/Zajezova__legalne_lacne_slamene_domy_”>Zaježová:
legálne lacné slamené domy

+ bonus o zaježovských realitách href=”http://centrum.vsieti.sk/node/573″>Obec Zaježová bola vyhlásená za najekologickejšiu obec na Slovensku

O niečo zaujímavejšie a bližšie skutočnosti je Mircove
zhrnutie Zaježovského vývoja, o ktoré požiadal Matúš Ritomský
aj mňa. Moje postrehy tam však nedoplnil a tak som ich uverejnil v href=”http://centrum.vsieti.sk/%E2%80%9Ezajezka-%E2%80%93-evolucia-jedneho-sna%E2%80%9C-vnutorna-recenzia-clanku”>mojej
recenzii.

Zaježka – evolúcia jedného sna

Článok bol uverejnený v „novom“ Kruhu života, a jeho online verzia,
ktorá umožňuje diskusiu, nám prináša aj zaujímavé pohľady iných
ľudí. Mircov článok aj s diskusiou si možete prečítať na stránkach href=”http://www.kruhzivota.sk/zajezka-evolucia-jedneho-sna”>Kruhu života.
Z najzaujímavejších podnetov v diskusii vyberám:

Klára Jančurová vo svojom href=”http://www.kruhzivota.sk/zajezka-evolucia-jedneho-sna#comment-397″>komentáry
dopĺňa

údaje o ešte staršej histórii:

…veľmi rada sa s Vami o ne podelím. Trošku ma zabolelo hodnotenie,
že Škola ľudovej kultúry bola iba o folklóre. Možno to tak navonok
vyzeralo, ale nebolo tomu úplne tak. Pôvodnou snahou bolo ukázať možnosť
spolunažívania s prírodou, bola to fascináca tým, ako ľudia niekedy
dokázali žiť, dýchať s prírodou, čítať v nej, využiť prútik,
drievko. A myslím že je to téma i do budúcna.

Myslím, že hlavným problémom bol generačný rozdiel, boli sme trochu
starší, už sme mali deti a vedeli sme, že časom aj ekologickí aktivisti sa
budú “civilizovať”. Je to na dlhšiu diskusiu. V tých časoch som
nesmierne túžila žiť na Zaježovej, ale bohužiaľ Peter nemal pre toto
pochopenie, a naše nezhody nakoniec aj tak skončili rozvodom. Myslím, že
duchom som stále ekológ a snažím sa celý život myslieť a konať
priateľsky ku našej matke zemi. Školu ľudovej kultúry som si vymyslela
ešte na železničke na Čiernom Balogu, potom pokračovala v Martinskom
skanzene, na Ľupčianskom hrade, a v Zaježovej hnutie vyvrcholilo.

… Škola ľudovej kultúry mala spústu možností, bežali nám na
rôznych psychiatrických klinikách arteterapeutické dielne, mali sme niekolko
dielní v školách, chceli sme rozbehnúť rekvalifikačné centrum
v Slovenskej Ľupči v bývalej škole. Nakoniec som sa rozhodla vrátiť sa
ku svojej profesii krajinárskeho architekta. Akonáhle som sa tomu prestala
venovať naplno ja, bohužiaľ ŠĽK prestala fungovať. Do toho prišli
problémy s kolegami zo Stromu života, finančná kontrola. Bola som vlastne
velmi rada, že vzniklo PHŽ a celé Vaše hnutie sa vyprofilovalo na také ,
aké je dnes, našlo si svoju cestu. Je mi ľúto, že nie je medzi nami Igor,
vždy sme viedli dlhé dikusie a myslím, že sme mali veľa
spoločného. …

Mne sa podarilo nájsť ešte staršie doplnenie v článku Marcely
Čížovej, „Škola ľudovej kultúry“ v Národopisných
informáciách Slovenskej národopisnej spoločnosti pri SAV, SNM a SAV,
Bratislava 1992, číslo 2 ústav SAV

Myšlienka založiť Školu ľudovej kultúry (ďalej ŠĽK) vznikla
v martinskom skanzene, kde sa konali pracovné tábory Stromu života.
Mladí ľudia, účastníci táborov prejavovali hlboký záujem o práce,
ktoré v skanzene vykonávali. Prirodzene, začalo ich zaujímať, čo je to
ľudová kultúra.

Odpoveď na túto otázku dostávali sčasti od organizátorov táborov
v programe nazvanom „Pohyby ľudovej kultúry“.
To im však nestačilo.

Preto autori myšlienky Ing. Peter Jančura a jeho manželka Ing. Klára
Jančurová realizovali svoje predstavy založením ŠĽK. Pôvodnou myšlienkou
bola séria kurzov pre občanov nad 17 rokov so zameraním na šírenie
vedomostí o kultúre ľudu Slovenska.

…

Medzitým sa k nám MSD Martin obrátilo chrbtom. Museli sme pre ŠĽK
hľadať novú základňu. Podarilo sa nám zakúpiť
usadlosť v lazovne osídlenej osade Zaježová, okr.
Zvolen.

V mesiacoch júl a august roku 1991 sa tu uskutočnil 2. ročník kurzov
ŠĽK. Na oboch kurzoch sa účastníci oboznámili s fenoménom ľudovej
kultúry, vlastnoručne si vyskúšali mnohé remeslá, ktoré sa nám
v Zaježovej podarili zrealizovať. Nezabudli sme ani na duchovnú
kultúru.

Na kurzoch boli opäť účastníci rôznych vekových i profesijných
skupín. Program kurzov prijímali spontánne a obohacovali ho vlastnou
iniciatívov.

Počas zimných mesiacov roku 1991/1992 sme sa pravidelne dvakrát do
mesiaca stretávali v Zaježovej. Naučili sme sa pliesť prútené
i lubkové koše, z textilných techník sme oprášili zápästkovú techniku
a krosienkovanie.
V ústrety nám vychádzajú mnohí ľudoví výrobcovia i tkáčky, ktorí
s nami ochotne a zdarma trávia voľné dni, odovzdávajúc nám svoju
zručnosť a um.

V máji roku 1992 sme prvýkrát pripravili program pre deti zo ZŠ
Devínska Nová Ves pod názvom „Dva dni na laze“. Deti
prijímajú program s ľudovou tematikou s úplnou samozrejmosťou.
V budúcnosti popri kurzoch „pre dospelých“ bude všetka naša pozornosť
venovaná práve im.

V súčasnosti sa stretávame v Zaježovej, kde si budujeme objekt ŠĽK.
Chceme tu mať kováčsku, drevársku a keramickú dielňu, chlebovú pec,
priestory pre krosná (dnes sa už tká na dvoch krosnách), miestnosť na
tancovanie.

Popri „Zaježovskom centre“ rozširujeme našu činnosť na celé
územie Slovenska, spontánnym zakladaním klubov ŠĽK. Záujem
prejavili i viaceré skanzeny.

Sme vďační niektorým etnografom zo SNM v Martine, ktorí vytrvali a
naďalej nám pomáhajú.

Pri zrode bol len nápad zachytiť niečo, čo mizne. Spraviť to tak,
aby to nebola komercia. Chceme zachovať – teda preberať a
odovzdávať.

Z uvedeným celkom súvisia komentáre pod článkom Evolúcia jedného sna,
týkajúce sa evolúcie hrnčiarských aktivít.

Veľmi zaujímavý je však hneď prvý komentár by bohous href=”http://www.kruhzivota.sk/zajezka-evolucia-jedneho-sna#comment-408″>LETS

Pekni clanocek, je dobre kdyz se lidi snazej ucit na svich
chybach, my s tim v nase male komuntke mame taky tak trochu problem.
K tomu LETS: pamatuji si kdyz sme bydleli na MNV a bolo nam receno ze musime do
LETS vstoupit, jinak ze muzeme jit ….

Byla to zajimava doba, byli sme mladi,a moc se nam do toho nechtelo a taky
sme do LETS nevstoupili, aspon ne v te podobe ktera byla, ale hojne sme
spolupracovali se starousedlikama a pomalhali jim takze vymeni system tam byl uz
davno pred tim nez se zalozili jezkovia.ako to tam mate tedka nevim je to dalak
tam k vam a nechce se mi platit drahe cestovne a mame tu svoji komunitu lidi
takze moc ani nemuzem.

K tomu celemu co sem na zajezke za 3 roky zivota tenkrat citil bylo to ze
“takhle se to nedela” stale se zaoberam myslenkou
socialni a tou je to ze kdo neco ma (majetek, penize) mnel vzdy na zajezce
vetsi slovo nez ten kteri nema nic nebo jen strasne malo. aspon tenkrat sem
to tak citil. a to uz je davno takze nic. snad se nekdy zastavime a pokecame
i kdyz spominka na pobihajiciho vlada kteri mne honil se sekyrou kvuli tomu ze
sem napsal kritickej clanek o zajezce mi neprijde moc zajimave a doufam ze se
nebude opakovat.

Kritika je jedna z veci ktery musime akceptovat a ne nenavidet lidi kteri
nas kritizuji. kopu krat to vlastne delaji v dobrem. jinak my href=”http://dvp.s.cz”>http://dvp.s.cz, preji heske jaro a peknou urodu.
(redakčne jemne upravené)

Diplomová práca o Zaježovej

V nasledovnom odstavci vám predstavím úryvok z Diplomovej
práce Sašky, na ktorú však nemám kontakt, tak by som velmi privítal,
keby ste mi ho niekto sprostredkovali.

5. charakteristika socioekonomických pomerov

“Pre dnešný vývoj lazového osídlenia, podobne ako pre vývoj vo
väčšine vidieckych sídiel, je charakteristická migrácia obyvateľstva do
väčších miest. Za posledných niekoľko desaťročí sa doslova zdecimoval
počet ľudí, žijúcich na lazoch. V Zaježovej zostalo už len pár
obyvateľov vyššieho veku, ktorí sa nevedia a nechcú adaptovať v novom
mestskom prostredí. Dôvodom migrácie mladších ľudí je nedostatok
pracovných príležitostí v izolovanej obci a neľahký život na lazoch.
Opustené sídla pustnú a postupne začínajú chátrať. Obec Zaježová
vznikla zo siedmych lazov obce Pliešovce pochádzajúcich pravdepodobne zo
17. – 19. storočia. Tieto boli v roku 1905 zlúčené do troch osád a
v roku 1959 do samostatnej obce. Samosprávnou obcou bola až do roku
1990. V tomto roku dňa 29. septembra sa pričlenila pod obec Pliešovce.
Obecný úrad bol zrušený. Kataster Zaježová bol ponechaný. Dnes Zaježová
pozostáva z nasledujúcich usadlostí: Polomy, Korienky, Rimáň, Podrimáň,
Podlysec, Dolinky, Sekier, Podsekier, Tŕstie, Do Bezekov, U Paľov, Lomno,
centrum Zaježovej.

Podľa štatistík od roku 1950 do roku 1961 nastal v Zaježovej nárast
obyvateľstva. Po roku 1961 však kopíruje trend v ostatných oblastiach
lazového osídlenia, dochádza k výraznému poklesu …”

6. Počiatky novolazníctva v Zaježovej

“Prví novousadlíci prichádzali do Zaježovej s cieľom vytvoriť Školu
ľudovej kultúry, ktorá predtým fungovala v Múzeu slovenskej dediny
v Martine. Pôvodnou myšlienkou školy bolo realizovať sériu kurzov pre
občanov nad sedemnásť rokov so zameraním na šírenie vedomostí o kultúre
ľudu Slovenska. Po čase Múzeum slovenskej dediny zrušilo spoluprácu so
Školou. Bolo potrebné hľadať nové priestory na realizáciu, novú
základňu. Podarilo sa ju nájsť v Zaježovej, kde sa uskutočnil v roku
1991 druhý kurz Školy ľudovej kultúry.

Neskôr Škola zanikla, no ľudia prichádzajúci do Zaježovej založili dve
organizácie, ktoré o. i. prebrali aj časť jej aktivít. Sú to: Pospolitosť
pre harmonický život a Občianske združenie Zaježová. Pospolitosť vznikla
v roku 1994. S rozširovaním sa radov nových lazníkov vznikla aj potreba
druhej organizácie, ktorá vznikla v roku 2000. Spomínané dve organizácie
resp. občianske združenia spolu úzko spolupracujú. Pre bližšie
špecifikovanie je Pospolitosť pre harmonický život zameraná viac pre
verejnosť a Občianske združenie Zaježová viac pre ľudí novoobývajúcich
osídlenie v Zaježovej.

Dnes Zaježovú obýva okolo 40 nových ľudí a postupne sa ich rady
rozširujú. Zaujímavosťou je, že nejde len o slovenských obyvateľov.
Ľudia sem prichádzajú nielen z Čiech, ale aj Francúzska, Veľkej
Británie, USA a iných krajín.

Medzi prvými ľuďmi, ktorí prišli do Zaježovej a zároveň jeden
z tých, ktorý tu stabilne žijú už niekoľko rokov je bývalý
počítačový inžinier, programátor I.CH. Je jedným zo zakladateľov a
súčasným predsedom Občianskeho združenia Pospolitosť pre harmonický
život a spolutvorca myšlienky rozvíjania spoločenstva ľudí založeného na
základoch trvalej udržateľnosti. Bol iniciátorom vzniku recyklačného
strediska, kde sa triedi, separuje a znovupoužíva odpad z viacerých
domácností v okolí. Dnes pracuje ako vedúci triedenia zberu odpadu
v Pliešovciach. Taktiež je autorom myšlienky realizácie bezpeňažnej
ekonomiky, ktorá funguje v rámci spoločenstva. O počiatkoch vytvárania sa
myšlienky komunitného života a novolazníctva hovorí:”

„Pred vyše desiatimi rokmi som sa rozhodol opustiť panelákový byt
v meste a kúpil som si tu malý domček. Dozvedel som sa o Zaježovej cez
Strom života, ktorí tu mali Školu ľudovej kultúry.
Už počas svojho života v meste som sa rád túlal po prírode ako
„víkendový turista“. Popritom som sa dostal do kontaktu s rozličnými
ochranárskymi aktivitami a informáciami o ničení prírody. Postupne som
začal odhaľovať dopady svojho života v meste na prírodný svet.
Premýšľal som o svojej práci, o každodennom nakupovaní industriálnych
produktov a výrobkov, o používaní všakovakých výdobytkov techniky.
Začal som sa sám seba pýtať, koľko deštrukcie, spotreby prírodných
zdrojov a ničenia života na Zemi sa skrýva za všetkým, čo každodenne
robím a používam.

Postupne sa mi podarilo nadviazať kontakt na podobne zmýšľajúcich
ľudí u nás aj v zahraničí. Výsledkom toho bolo, že som sa mal možnosť
zúčastniť na štúdijnom pobyte na Schumacher College v Anglicku, ktorá je
akousi liahňou alternatívnych myšlienok. Predmetom prednášok, seminárov a
diskusií boli napríklad Trvalo udržateľný rozvoj, komunitné hnutie vo
svete, lokalizácia ako alternatíva ku globalizácii, lokálna sebestačnosť,
ekodedinky a podobne.

Po návrate z Británie som sa rozhodol svoje myšlienky a ideály
realizovať v praktickom živote. Výsledkom bolo založenie Občianskeho
združenia Pospolitosť pre harmonický život, s ktorým sme postupne začali
realizovať rôzne aktivity.“

Na Agro-eko fóre”: sa môžete dočítať:

Zaježová o.z.

V Zaježovej pôsobia dve občianske združenia, ktoré úzko
spolupracujú. Pospolitosť pre harmonický život (PHŽ) vznikla v období,
keď tu bolo len minimum novousadlíkov. Časom sa aj vďaka jej aktivitám
sformovala skupina prisťahovalcov, ktorí sa aktívne zapájajú do jej
programov. Postupne preberali lokálne iniciatívy PHŽ a v roku 2000 si za
jej asistencie založili vlastné, komunitné OZ Zaježová. Doteraz na mnohých
programoch intenzívne spolupracujú, vo všeobecnosti je však PHŽ zameraná
„navonok“ a OZ Zaježová „dovnútra“.

Prírodné poľnohospodárstvo – prakticky skúšame postupy
prírodného (resp. organického) poľnohospodárstva. Súčasne oživujeme
niektoré tradičné poľnohospodárske postupy. Väčšina novousadlíkov sa
snaží o samozásobenie zeleninou a ovocím, samozrejmosťou je nepoužívanie
chémie a šetrný prístup k prírode. Experimenty s rôznymi alternatívnymi
postupmi robíme individuálne, no vymieňame si skúsenosti aj pomoc.

Dnes ich už opäť nájdete aj na stránke PHŽ href=”http://www.zaježka.sk”>www.zaježka.sk

Okem toho má PHŽ aj nové logo, ktoré pravdepodobne vyjadruje jej hlboký
vzťah k tradičnému posvätnému symbolu.

Ciele Občianskeho združenia Zaježová

Vo svojich poznámkach z marca 2001 som objavil pravdepodobne môj návrh
cieľov Občianskeho združenia Zaježová v ktorom sa
odrážajú moje vtedajšie postoje formované ročným pôsobením zaježovskej
Zaježky.

Uskutočňovanie plnohodnotného zodpovedného života
(zodpovednejšieho ako v ostatnej, väčšinovej spoločnosti vo vzťahu ku
prírode, Zemi, deťom, ostatným obyvateľom planéty a kultúrnemu a
spoločenskému dedičstvu)

Vytváranie optimálneho prostredia pre plnohodnotný
vývoj detí

Vytváranie podmienok pre udržanie a rozvíjanie tradičných
znalostí a postupov našich predkov (remeslá, sociálne
štruktúry)

Vytváranie podmienok pre trvalo udržateľný život

(a to ako) vlastným životom smerujúcim ku skromnosti a
sebestačnosti
(tak i) šírením myšlienok TUR a pozitívnym
príkladom

Hodnoty všetkých členov OBCE – KOMUNITY

rozvoj kultúrneho dedičstva slovanskej kultúry a beztriedneho
spoločenského usporiadania
(*toto boli vyslovene moje hodnoty a neviem, koľko ďalších novolazníkov ich
zdieľalo)

Všetky národy v ľudskej prehistórii žili komunitným spôsobom života
z toho dôvodu, že jedine tak mohli prežiť v prírodných podmienkach.

Základné princípy a pravidlá spoločného fungovania –
spolunažívania

Uskutočňovanie zodpovedného života voči prírode
i samým sebe

Voči deťom a budúcim generáciám

vôbec

v oblasti poskytnutia im možností rozvoja tvorivého myslenia a
kvalitného vzdelania
vytvorenia klími pre ich plnohodnotný
psycho-fyzický vývoj
vytvorenia hodnotných medziľudských vzťahov a vzorcov
správania
v oblasti vnímania a prijímania prírody a uvedomenia si
svojho miesta v nej
v oblasti zachovania im prírodného prostredia na
úrovni …
v oblasti zachovania im zdrojov, aby ich mohli
využívať aspoň na takej úrovni, ako my

Voči planéte

Nezúčastňovať sa na deštrukčných aktivitách či
znehodnocovaní vody, ovzdušia, pôdy a genofondu a biotopov
planéty (čo znamená) nenadraďovať sa nad iné bytosti a súčasti
prírody – nepodieľať sa na ich podpore

Voči ľuďom z chudobných krajín

Uvedomovať si spoluzodpovednosť civilizácie v ktorej žijeme na
devastácii prirodzených kultúrno-spoločenských hodnôt (na celej
planéte)
spoluzodpovednosť za ***tvorbu úplnej väčšiny odpadov, 9/10 (na
celej Zemi)
spoluzodpovednosť za *stav chudoby najmä v krajinách tretieho sveta
(vďaka ktorej ochudobňovanie môžeme my dosahovať mieru spotreby bežnú
v našej spoločnosti (prípadne Európsky štandard)
spoluzodpovednosť za manipuláciu a jej spôsoby
uskutočňované bohatými krajinami a nadnárodnými korporáciami meniaceho
hodnoty a ciele celého ľudstva (nie za účelom dozrievania a
vyspievania ľudstva, ale za účelom peňažného a mocenského zisku)

Na naplnenie týchto cieľov sme sa zišli v ekologicky nezdevastovanej
krajine v ktorej sa snažíme prírodné a spoločenské bohatstvo a integritu
pre nás i nasledujúce pokolenia zachovať.

Prostriedkom k tomu je ekologicky trvalo udžateľný spôsob
života, ktorý zahŕňa trvalé zachovanie funkcií pôdy, lesa a
ostatných krajinných spoločenstiev a organizmov v nich žijúcich

To sa dá dosiahnuť iba prístupom uvedomujúcim si hlboké súvislosti

Zodpovedným prístupom ku hospodáreniu s pôdou, s lesom a širšieho
spoločenského angažovania, („zasahovaním do štátnych
záležitostí“)
Zvyšovaním miery sebestačnosti
Znižovaním miery spotreby – dobrovoľná skromnosť –
využívanie miestnych obnoviteľných zdrojov, podporov tradičných činností
a spôsobu obhospodarovania
vytváranie a obnovovanie miestneho porozumenia a spolupráce na podklade
zdieľania a vzájomnosti ako protikladu súperenia v tržnom ekonomickom
systéme.

Nový clánok na tému href=”http://centrum.vsieti.sk/zajezovske-novolaznicke-rolnictvo-alebo-ekopolnohospodarstvo”>Zaježovské
novolaznícke roľníctvo alebo ekopoľnohospodárstvo

a tiež „Zaježovské“ skúsenosti v článku href=”http://centrum.vsieti.sk/budovanie-socialna-udrzatelnost-ekosidelnych-spolocenstiev”>Budovanie
a sociálna udržateľnosť ekosídelných spoločenstiev

A na záver ešte perlička, Kyberkácke href=”http://kyberia.sk/id/623651/3755160″>Fórum o Zaježovej

toto je forum o zajezovej. Ako uz naznacuje nazov. Vsetky vase zazitky,
podnety, potreby otazky…Kto kedy ide, kam ide, kolko tam bol, ako funguje
zajezova…..proste fsecko

a pár ďalších článkov týkajúcich sa fungovania na Zaježovej:

href=”http://www.webjournal.sk/clanok/2821/zajezova-kudia-ktori-si-vedia-pomahat”>Zaježová:
Ľudia, ktorí si vedia pomáhať

href=”http://www.jirivacek.cz/index.php?option=com_content&task=view&id=1274&Itemid=26″>Záježová:
konečně jasno 15.03.2009 – Jiří Vacek

href=”http://www.kruhzivota.sk/miroslav-kasiak-zahradka-pred-domom-je-len-kulisa”>Miroslav
Kašiak : Záhradka pred domom je len kulisa

href=”http://www.sme.sk/c/4110716/zajezova-ako-sa-zije-v-sulade-s-prirodou.html”>Zaježová.
Ako sa žije v súlade s prírodou

href=”http://zivot.azet.sk/clanok/12128/ako-na-krizu-v-zajezovej-preziju-vdaka-vymennemu-obchodu.html”>V Zaježovej
prežijú vďaka výmennému obchodu

href=”http://zvolen.sme.sk/c/6510529/zajezovu-objavuju-aj-cudzinci.html”>Zaježovú
objavujú aj cudzinci

Články zneprístupnené Pianom:

href=”http://www.tyzden.sk/casopis/2010/40/vsetci-nemusia-odist-do-lesov.html”>http://www.tyzden.sk/…o-lesov.html

href=”http://www.tyzden.sk/casopis/2011/47/skromni-a-bohati.html”>http://www.tyzden.sk/…-bohati.html />
Navnovší článok Andreja Bána, ku ktorému som napísal krátku úvahu: href=”http://myslienky.vsieti.sk/zajezova-tradicny-zivotny-styl”>Zaježová a
Tradičný životný štýl