z práce Júlie Kanovskej Halamovej
Komunita je biologický, sociálny ako aj psychologický fenomén. Jej
multidimenzionálna (mnohorozmerná) a nejasná podstata ju robí ťažko
definovateľnou a preto existuje množstvo často nie veľmi vzájomne
súladiacich definícii. Na komunitu sa možno pozerať ako na proces, miesto
alebo štruktúru a z tohto príslušného pohľadu ju i definovať.
V roku 1955 sa sociológ George Hillery pokúsil o vypracovanie
zovšeobecňujúcej definície komunity na základe skúmania deväťdesiatich
piatich definícii komunity. Zistil, že koncepty týchto definícii sú
natoľko rozdielne, že jedinými spoločnými prvkami sú: komunita je tvorená
ľuďmi v sociálnej interakcii, v rámci nejakého geografického územia,
s jedným alebo viacerými jednotiacimi putami.
Termín „komunita“ však v tomto súbore článkov používame
v špeciálnom význame tak, ako ho zaviedol Scott Peck.
Podľa neho je komunita skupina dvoch alebo viacerých ľudí, ktorí sú bez
ohľadu na ich pôvod, minulosť, ideológiu, vek, rasu, pohlavie, sexualitu
alebo politickú príslušnosť schopní akceptovať, transcendovať a
oslavovať ich rozdielnosti, odlišnosti čo ich uschopňuje komunikovať
efektívne a otvorene, spolupracovať na dosiahnutí cieľov, ktoré boli
vytýčené pre spoločné dobro. „Ako dôsledok mnohí členovia skupiny
budujúcej komunitu prežívajú pocit svojej jedinečnosti a hlbokej spoločnej
jednoty, ktorý veľmi zriedkavo alebo vôbec necítili v iných
skupinách.“
„Komunita je spôsob ako byť spolu, zachovajúc si individuálnu
autenticitu aj interpersonálnu harmóniu tak, aby ľudia boli schopní
využívať kolektívnu energiu mnohonásobne väčšiu ako je jednoduchý
súčet ich individuálnych energií“.
Alebo do tretice definícia profesora kognitívnych vied v Paríži Francisa
Varela: „Je to stav bytia, hlbokej jednoty s druhými, stav otvorenosti,
v ktorom osoby rezonujú navzájom napriek ich rozdielnostiam.“ A ďalej
dodáva, že táto jednota a vzájomná prepojenosť tu existuje ako
trvalý fakt, problémom však je, že si jej nie sme vedomí.
Richard Benzie (1998) opisuje skupinu ľudí, ktorí sú
komunitou takto:
- nemajú formálnu a rigidnú hierarchiu
- oceňujú paradoxy
- vážia si ticho
- správajú sa k sebe s rešpektom a s láskou
- preukazujú úctu individualitám
- využívajú kolektívnu múdrosť
- ako indivíduá vyjadrujú sami seba pravdivo, osobne a vedome
- robia rozhodnutia konsenzuálne, s čo najväčším možným prihliadaním na minoritné názory
- snažia sa prijať každého bez ohľadu na názory, ktoré vyznáva alebo vyjadruje
- pri rozhodovaní berú do úvahy časové obmedzenia
- vysoko hodnotia a rešpektujú prírodu s jej živými i neživými formami
- sú si vedomí hlbokej a úžasnej jedinečnosti danej každému človeku.
Pre mňa osobne je komunita, tak ako som ju mala možnosť zažiť, skupinou
ľudí, v ktorej môžem uplatniť svoj jedinečný potenciál a vedieť, že
som iná, odlišná a práve preto vzácna i potrebná. Zároveň mi komunita
poskytuje priestor pre spontánnosť, môžem v nej plakať alebo sa radovať,
som schopná sa podeliť o svoje neúspechy, nedostatky a predsa cítiť, že
som nestratila nič zo svojej ceny. Viem, že som časťou tejto skupiny ľudí,
že sem patrím. Vzájomná láska, rešpekt a prijatie medzi členmi komunity
je veľmi intenzívne. Ale nielen toto, zároveň akokeby skupina ako celok bola
schopná sa dostať ku zdroju fenomenálnej múdrosti a kreativity, ktorá je
neporovnateľná s bežnými skúsenosťami.
publikované jún 18th, 2008 na komunity.vsieti.sk