Skutočná komunita nevznikne zo skupiny otrokov,
či z ľudí, ktorí vyžadujú, aby ich tí druhí urobili šťastnými.
Anthony de Mello
Komunitu môžu tvoriť iba králi a kráľovné. Ste králi, nie žobráci. Ste kráľovné, nie žobráčky. V pravej komunite nenájdete žobrácku misku. Nie je tam, žiadna pripútanosť, žiadny strach žiadne privlastňovanie si a žiadne vyžadovanie. Jednoducho slobodní ľudia, nie otroci.
Úryvok z knihy “Bdelosť” Antony de Mella: “V tejto škole mali deti úplnú slobodu. Chcete sa učiť čítať a písať, dobre. Nechcete sa učiť čítať a písať, tiež dobre. Môžete si so svojim životom robiť čo chcete, pokiaľ nenarušíte slobodu niekoho iného. Nenarúšajte slobodu druhých inak ste sami úplne slobodní.”
Boli tam aj mnohé takzvané problémové deti. Neill píše, žetrvalo aj šesť mesiacov, kým prekonali všetok hnev a vzdor, ktorý v sebe mali. Šesť mesiacov sa búrili, šesť mesiacov bojovali proti systému. Ale keď už raz tú svoju vzburu prekonali, chceli sa učiť. Dokonca protestovali: „Ako to, že nemáme školu?“ Ale venovali sa iba tomu, čo ich zaujímalo. V čom spočíval Neillov úspech? Dostával tie najhoršie deti, ktorým už nikto nedával žiadnu šancu, ale ony sa do 6 mesiacov zmenili.
Počúvajte čo napísal – sú to výnimočné slová, sväté slová:
„Každé dieťa má v sebe Boha. naše pokusy dieťa formovať premenia tohto boha na diabla. Do mojej školy prichádzajú malý čerti – nenávidia svet, sú deštruktívni, nevedia sa správať, klamú a kradnú. Do šiestich mesiacov sú z nich šťastné a zdravé deti, ktoré by neurobili nič zlé. Tie deti v sebe nemajú žiadne násilie, pretože nikto nie je násilný voči nim.“
Neill nechával deti aby si samé formovali svoje hodnoty, a tieto hodnoty sú bez výnimky dobré a sociálne. Keď sa dieťa cíti byť milované (teda keď cíti, že ste na jeho strane), je sním všetko v poriadku. Nemá strach, takže nemá potrebu násilia. Začína jednať s ostatnými tak, ako je zaobchádzné s ním. Každé dieťa má v sebe Boha, no naše pokusy dieťa formovať zmenia toho boha na diabla.
Anthony de Mello